Keď nám na niekom záleží, tak ho máme radi. Láska sa nedá vynútiť, musí ju človek cítiť. Hoci, voľakedy, keď sa manželstvá dohadovali, museli si dvaja ľudia na seba zvyknúť, inak to nešlo.
Ale keď vám niekto lezie na nervy a nedokážete ho vystáť, je len váš problém. To, že sa hneváte je len váš problém, nikoho iného. Veď vy ste dovolili danej situácii, aby vás nahnevala. Ten daný človek za to nemôže, je to váš problém, že vás to nahnevalo. A to dvojnásobne, ak ani nevie, že vás to nahnevalo a ani nevie o tom, že by sa vás to vôbec mohlo nahnevať.
…že sa hneváte je len váš problém…
Nikto vás nepozná, tak ako sa poznáte vy samy. Nikto nevie o vás toľko ako vy samy. Môžete o seba porozprávať komu len chcete na svete a aj tak vás nebude poznať úplne dokonale. Vždy bude kúsok vášho sveta pred ním ukrytý. Nemusíte to robiť ani zámerne, ale určite nedokážete zhrnúť celý svoj život. A vlastne daný človek vás možno ani nebude dokonale počúvať, takže pamätať si bude vždy menej ako mu poviete.
Je to zarážajúce, ale naozaj sa musíme naučiť žiť s druhým človekom aj keď má milióny chýb. Aj keď vám vadí neskutočné množstvo vecí na ňom. Ale stále sú tam veci, ktoré na ňom zbožňujete. Nie je toho možno ani málo, ale niekedy tie zlé veci dokážeme my ľudia vnímať viac a horšie ako tie lepšie veci. Zvyknúť si na človeka musíte, ak je váš príbuzní, rodič, starí rodič, súrodenec, pretože v dnešnej dobe sa už na manželove chyby nezvyká, ale ženy si hľadajú druhého. Ako keby to bol len nejaký bezcenný kus. To isté platí, samozrejme, aj opačne. Čo je bohužiaľ… 
….naozaj sa musíme naučiť žiť s druhým človekom aj keď má milióny chýb…
Milióny chýb neznamená, že sú to chyby dôležité. Niekomu môžu vadiť úplné maličkosti, ktoré sa chybami ani nedajú nazvať. Raz, keď niečo niekomu na niekom začne vadiť, tak sa to potom postupom času bude len nabaľovať a bude toho viac a viac. Cieľom tohto článku bolo však, aby ste si uvedomili a boli vďační, že máte toho človeka, ktorého máte a máte sa o koho oprieť a koho ľúbiť.